Vladimír SEGEŠ – Ivan MRVA: Tisícročná minulosť
V pondelok 28. októbra si pripomíname výročie vzniku samostatnej prvej československej republiky. Ak vás zaujíma, čo všetko tomuto zlomovému dátumu v našich dejinách predchádzalo, určite siahnite po knihe na tento týždeň.
Nájdete v nej tisíc rokov histórie Slovákov v Uhorsku, od stredoveku presne až po rok 1918. Uhorské obdobie totiž tvorí najdlhšiu etapu slovenských dejín.
„Bezmála tisíc rokov žili Slováci v Uhorsku. Spoločne s Maďarmi, Chorvátmi, Nemcami, Srbmi, Rumunmi a Rusínmi ho budovali aj bránili. Uhorsko bolo našou spoločnou vlasťou a v tomto multietnickom štáte prežili Slováci časy dobré aj zlé, doby slávne i hanebné. Napriek všetkému práve v Uhorsku sa zaradili medzi moderné európske národy.
Kniha obsahuje množstvo historických reálií a faktov zo stredovekého a novovekého Uhorska, ktoré dokresľujú dobové umelecké obrázky aj historické rytiny. Živý obraz sledu udalostí od prvých Arpádovcov po rok 1918 zaujme všetkých milovníkov histórie.
V súčasnosti vie verejnosť o našej spoločnej uhorskej minulosti len málo. Cieľom tejto knihy je zmeniť to.“
Aktuálnosť vydania tejto knihy podčiarkuje aj skutočnosť, že pri pohľade na výklad a chápanie našich dejín si pozorovateľ neraz kladie otázku, kde tkvejú príčiny a korene myšlienkovej dezorientácie Slovákov. Ako vysvetliť polarizované či pokrútené pamäti o dlhodobom súžití s Maďarmi a ďalšími národmi v niekdajšom Uhorsku? Namieste je aj otázka, prečo značná časť slovenskej spoločnosti vníma vlastnú minulosť celkom inak ako spoločenskovedné disciplíny.
Historické vedomie – podobne ako identita – sa viac formuje na báze emocionálnej než racionálnej. Nezastupiteľnú úlohu tu má tradícia, čiže obrazne povedané dejiny v našich hlavách. Profesionálna historiografia tradície síce spoluvytvára, no práve citovo determinované tradície sa často dostávajú do konfliktu s racionálnymi výstupmi historického bádania a vedy.
Vydavateľské údaje: Bratislava: Perfekt, 2024
Signatúra: svkpoB 119 491
Zdroj:
